OD ZRANENIA AŽ PO VÍŤAZNÝ GÓL

Bežala 90. Minúta stretnutia medzi domácou Malou Hradnou a Dolnými Vestenicami. Celý zápas bol nervózny, rozhodcovia boli pod tlakom domácich fanúšikov a my sme stratili polčasový náskok a z 3:1 bolo 3:3. Za polovicou ihriska sa lopta z autu dostala k Dominikovi Matiaškovi a ten ju poslal hneď smerom na bránu. Nikto už gól nečakal, no každý od nás si ho želal. A predsa. Lopta zapadla za brankára domácich a my sme si mohli odniesť 3 cenné body za víťazstvo 3:4. Strelec  gólu ? Dominik Matiaško, meno ktoré v lete niektorým našim fanúšikom nič nehovorilo.

Dominik, aká bola tvoja futbalová situácia pred zranením a aké ciele si si dával do novej sezóny ?

Pred mojím zranením to bolo celkom zvláštne. Môj materský klub, Malá Čausa, sa neprihlásil do 5. ligy, kde sme pôsobili niekoľko rokov. Klub sa rozpadal, hráči odchádzali a stratilo to tam úroveň, na ktorú sme boli zvyknutí. Aj ja som potreboval nový impulz a chcel som pomôcť svojím kamarátom v Oslanoch k postupu . Bohužiaľ v poslednom prípravnom zápase som sa zranil a čakala ma dlhá pauza.

Vieš opísať ako sa to celé stalo ?

Pamätám si to veľmi presne. V ten osudný víkend som bol s partiou na splave na Orave. V nedeľu sme sa vracali domov a ja som sa ponáhľal na zápas, ktorý sme hrali v Nitrianskych Sučanoch. Vždy som nerád vynechával zápasy, no tento som radšej stihnúť nemal. Hralo sa mi dobre a viedli sme 1:0 po mojej prihrávke. Zrazu som bežal za centrovanou loptou  mimo šestnástky a len som sa prudko vytočil a zacítil som veľkú bolesť v kolene. Hneď som vedel, že to nie je dobré a v kŕčoch a bolestiach som opustil ihrisko. Výsledok: roztrhnutý predný krížny väz v kolene.

Ako dlho si bol nútený pauzovať ?

Zranenie sa mi stalo v lete na konci júla 2016 a naspäť do zápasového kolotoča som sa vrátil v auguste 2017, už v drese Vegumu.

Ako vyzerala tvoja liečba ?

Na začiatku augusta, som mal artroskopiu, kde mi potvrdili, že mám roztrhnutý väz a vyčistili mi koleno. Až v decembri som absolvoval plastiku (vloženie umelého väzu vytvoreného zo šlachy svalu, pozn. redaktora). No po troch dňoch mi povedali že domov nemôžem ísť, pretože sa mi v kolene odtrhol kus drôtiku. Takže som znova musel ísť pod nôž. Na jar som už začal s menšími cvikmi. Postupne som koleno zaťažoval viac a viac a trénoval s fyzioterapeutom, ktorý mi veľmi pomohol. No nikdy by to nešlo, keby sám nechcem , pretože tie tri hodiny týždenne s ním boli málo a musel som makať aj doma. V apríli som sa dostal konečne na ihrisko a potom som sa dva mesiace pripravoval sám, aby som v júni mohol naskočiť do prípravy vo Vesteniciach.

Napadlo ťa vtedy aj to, že by si skončil s futbalom ?

Popravde, mal som všelijake myšlienky. Bolo to ťažké, pretože  hrávam futbal od šiestich rokov a zrazu príde takáto stopka. No skončiť s futbalom ma nenapadlo ani na sekundu, vedel som, že sa vrátim silnejší.

Ako vznikol nápad spojiť teba a Dolné Vestenice ?

Mňa a Vestenice spojil náš spoluhráč a môj dobrý kamarát Šimon Tadial. Volal ma sem a dal aj  nejaké informácie vedeniu, že som celkom použiteľný a zatiaľ sa nesťažovali (so smiechom). Vedel som, že tu sú tie najvyššie ambície a preto ma to sem viac ťahalo.

Prečo si po zranení nepokračoval v Oslanoch ?

V Oslanoch som nepokračoval, pretože boli v klube problémy. Vedenie a hráči sa kompletne vymenili a moji všetci kamaráti odišli založiť nový klub do Malých Krštenian(FC Cukríkovo). Takže som toho už s Oslanmi veľa spoločného nemal.

Predčila doterajšia časť sezóny tvoje očakávania ?

Zatiaľ som veľmi spokojný s doterajšou sezónou. Hlavným cieľom bolo stať sa platným hráčom a pômocť klubu, čo dúfam, že sa mi podarilo.

Prišiel aj záujem iných klubov, keď sa ti teraz tak strelecky darí a výkonnostne ťaháš mužstvo ?

Poviem pravdu, prišiel. No môj cieľ je jasný. Chcem byť súčasťou tohto kádru pri postupe do 5. Ligy. Dúfam, že sa nám to aj podarí, no bude to ťažké.

Aký to bol pocit, keď lopta padla v Malej Hradne do siete ?

Neopísateľný. V tom momente som nevedel, čo sa udialo. Až po tom, čo celá lavička vyskočila a šla za mnou sa radovať, mi to došlo.

Čo by si najviac vyzdvihol na tvojom súčasnom pôsobisku ?

Veľmi  sa mi páči, že sa fanúšikovia prídu pozrieť aj na tréningy. To som ozaj nikde nezažil a je to pekný pohľad vidieť 5-10 ľudí ako sa pozerá len na tréning. Nemôžem ale zabudnúť na vedenie, ktoré sa tu o všetko stará a je vidieť, že obetujú aj svoj voľný čas preto, aby klub napredoval. To je v súčasnosti veľmi cenený prístup. Taktiež aj chalani sme skvelá partia spolu s trénerom. Prijali ma všetci super, takže som spokojný a je mi tu fakt dobre.

What's your reaction?
0Like