Publikované dňa od Samuel
Hokejová reprezentácia Slovenska mala dlhú dobu jednu ikonickú postavu vo svojom realizačnom tíme.
Myslíme tým lekára Samka Petráša, ktorý svojím humorom a príjemným vystupovaním vedel stmeliť celé mužstvo a stal jeho neoddeliteľnou súčasťou. Aj u nás je takýto človek. Volá sa Marián Straka a v našom klube pôsobí na pozícii maséra a zdravotníka. Dokonca ho vídať aj na ihrisku, ak naši hráči potrebujú ošetrenie. Vtedy sa jeho vyštartovanie zo striedačky meria na stotiny sekundy a so svojou zdravotníckou taškou rýchlym krokom smeruje k zranenému hráčovi. My sme ho vyspovedali a prinášame vám rozhovor, v ktorom sa niečo dozviete o ňom a jeho práci, ktorú vykonáva už od roku 1989.
Ahoj Majo, tak môžeme začať.
Odkedy si spojil svoje meno s klubom ŠK Vegum?
Začínal som v mladších žiakoch a cez dorast som prešiel až do Áčka.
Prečo si prešiel z hráča na pozíciu maséra ?
V roku 1989 som sa zranil a tým som ukončil kariéru a odvtedy robím zdravotníka/maséra.
Nechcel si ostať hráčom ?
To už zdravotný stav neumožňoval.
Pamätáš si, ako sa ti to stalo?
Pravdaže, pri majstrovskom zápase som si zlomil nohu.
Ako si sa dostal k práci maséra?
Tým, že som ostal aktívny v tomto klube a aj ma o to asi žiadali. Robil som to najprv 3-4 roky len tak, a potom som si spravil masérsky kurz cez Inštitút vzdelávania. Keď sa tu hrala druhá liga, tak si to vyžadovali pravidlá. Preto sme aj s MUDr. Ľubom Kováčikom robili túto prácu.
Čím ťa zaujala táto práca? Predsa len ju vykonávaš už nejaký ten čas.
Pri druhej lige sa masér dosť vyžadoval. A našiel som sa v tom. Vtedy bolo ešte umožnené aj z fabriky odísť, keď mali hráči dvoj-trojfázové tréningy a potrebovali ma. Ale ako sa zostúpilo nižšie, už to nebola taká cenená pozícia a predsa len, teraz sa skôr vyžaduje mať zdravotníka. Tak som si urobil aj zdravotnícky kurz.
Môžeš prezradiť, ktorý hráč, či teraz alebo v minulosti, sa najčastejšie nechával masírovať ?
Možno že ešte cez druhú ligu hráči ako Nema či Uškovič.
Aké najvážnejšie zranenie si musel riešiť počas zápasu?
No určite zlomeniny, nejaké tržné rany a vykĺbenia.
Môžeme povedať, že vďaka futbalu si precestoval aj kus Slovenska? Kde najďalej si s mužstvom bol?
Ako hráč som bol napríklad v Dolnom Kubíne, Námestove, ale aj dole: Lučenec, Rimavská Sobota, Žiar nad Hronom, a cez druhú ligu sme pobehali aj štadióny okolo Bratislavy.
Aký bol ten najlepší moment, ktorý si tu zažil počas tvojho pôsobenia?
Určite to postupovanie do II.Ligy a celá sezóna, ktorú sme tam strávili. To bol taký vrchol celého pôsobenia.
A čo naopak najhorší?
Keď tento klub padol skoro na úplné dno. Nikto tu o futbal nemal záujem.
Preladíme na súčasnosť, ako by si zhodnotil doterajšiu sezónu „A“ mužstva?
Určite sa to naštartovalo k tomu postupu a teraz verím, že sa to podarí, máme dobrý káder aj kolektív.
Čo by si na záver predpovedal vestenickému futbalu do budúcna? Čo ho podľa teba čaká?
Pokiaľ sa udržia títo chlapci čo tu teraz robia futbal, lebo to záleží len od nich, tak len to dobré. Teraz je to vedenie mladé, ambiciózne, a aj keď má veľa prekážok, je to asi to najlepšie, čo som tu zažil. I keď áno, keď to financoval Vegum, tak to bolo úplne o niečom inom, ale teraz si oni sami musia zhánať finančné prostredky a vytvorili tu super kolektív. Navyše, mužstvo konečne našlo trénera, ktorý vie čo chce a ide si za svojim cieľom. Preto verím v pôsobenie vo vyššej súťaži.
