Oslavujeme 70. výročie založenia klubu. Tu je prehľad tých najkrajších spomienok hráčov a funkcionárov

Presne v tento deň pred 70 rokmi vznikol futbalový klub v Dolných Vesteniciach. Za doterajších sedem dekád sme zažili rôzne úspechy, prehry, vzostupy a pády. Prehľad toho najlepšieho vám prinášame v nasledovnom výročnom sumári. Sme veľmi radi, že sa náš klub od svojho začiatku rozrástol a pokračuje v rozširovaní aj naďalej. ŠK VEGUM Dolné Vestenice nie sú len hráči a funkcionári, ale aj všetci fanúšikovia a priaznivci “Gumárov”.

Rudolf Pánis (bývalý hráč a súčasný prezident klubu): “Krásne spomienky mám najmä z dorastu, keď nás trénoval pán Ján Macko. Ten nás viedol k disciplíne a hlavne k férovej hre! Ale za najväčší zážitok považujem moje povolanie z dorastu do A-mužstva. Tréner Veterník si ma vytiahol o rok skôr ako som mal končiť v dorasteneckej kategórii. Vtedy u nás hrávali bratia Laukovci, Noro Guľa, Pavol Kytka, ktorý bol taktiež odchovanec. Veľa sme toho zažili aj v mládežníckych mužstvách pod trénermi Reiselom a Cibulkom. Ale ten skok z dorastu do A-mužstva predstavuje pre mňa tú najkrajšiu spomienku.”

Tomáš Olej (súčasný kapitán A-mužstva): “Pri otázke na najlepší zážitok dosť premýšľam nad výberom, pretože som ich za ten čas zažil dosť! Hneď ako som prišiel, sme postúpili v Slovenskom pohári cez Lehotu pod Vtáčnikom po penaltovom rozstrele. Potom náš čakala Senica a o rok ďalší ligista – Zlaté Moravce. Rovnako krásny bol aj postup do štvrtej ligy. Najcennejšie pre mňa je však to, že som našiel kamarátov, za ktorých som rád, že prišli do môjho života.”

Marián Straka (bývalý brankár a dlhoročný masér A-mužstva): “Určite to boli všetky postupové sezóny, alebo sústredenia v Kuneráde. Z hráčskych čias si najlepšie spomínam na duel v Dolnom Kubíne približne v 80. rokoch. Síce sme tam prehrali 1:3, ale mne sa podarilo zlikvidovať jedenástku a niekoľko ďalších šancí a vyhlásili ma aj za najlepšieho hráča zápasu.”

Anton Ďuriš st. (bývalý hráč, funkcionár a predseda klubu): “Najkrajšie spomienky mám na remízu 2:2 v Bytči, ktorá nám zabezpečila postup do tretej ligy v sezóne 1999/2000. V tom ročníku sme sa s Bytčou pretekali o prvenstvo. Ak by sme vtedy u nich prehrali, preskočili by nás v tabuľke. Po remíze z predposledného kola sme vyhrali v Novej Dubnici, ale to už bolo o našom víťazstve v lige dávno rozhodnuté.”

Milan Vážan (bývalý hráč a vedúci mužstva): “Z hráčskych čias sa mi hneď vynára zápas so Starou Ľubovňou, čo bolo ešte vo východoslovenskej divízii. Doma sme asi pred 400-500 divákmi vyhrali 4:3, pričom som v tom stretnutí strelil dva góly, ale oba z jedenástky. A tiež si hneď spomeniem na postupovú sezónu 1999/2000 a výhru s Bošanmi po výsledku 10:0.”

Miroslav Cibulka (bývalý hráč a tréner A-mužstva): “Krásnych spomienok mám veľa. Či sú to už zážitky zo sústredení alebo jednotlivých sezón. Keď som trénoval, tak najkrajší zážitok prišiel na sústredení v Kuneráde, kde ešte bola stará chata firmy VEGUM. Chlapcom som na záver jedného tréningu dal ešte jedno koliečko. Odbehli si ho, ale boli aj takí, ktorí si to chceli uľahčiť. Vtedajší kapitán Stano Humaj starší sa vybral “skratkou” cez kríky a stromy. Išiel tam pomaly až štvornožky. No a nakoniec, nečakane pre neho, vyliezol presne v mieste, kde som stál. Pritom všetci ostatní boli už dávno v cieli.

“Spolu s ním sa takto vybral aj Milan Reisel. Ten, keďže bol mladý, musel ísť celý okruh ešte raz. Oni si neuvedomili, že sa viac narobili na tej “skratke” ako keby to odbehli normálne. Z hráčskych čias rád spomínam na vzájomné zápasy s Novákmi. Ja som do Vesteníc prišiel práve odtiaľ. V týchto derby stretnutiach mi v podstate na výsledku nezáležalo, pretože vždy vyhrali moji.”

Marián Néma (bývalý hráč a kapitán A-mužstva): “Najlepšie spomínam na účinkovanie v tretej lige, keď sme hrali o popredné pozície. Umiestnili sme sa na druhom mieste, čo bolo vynikajúce. Celé zázemie bolo vtedy na vysokej úrovni a skvelá atmosféra bola aj medzi všetkými ľuďmi v klube. Dolným Vesteniciam prajem k 70. výročiu len to najlepšie a ešte niekoľko takých úspechov, aké som tam zažil.”

Stanislav Humaj (odchovanec a bývalý hráč): “Musím priznať, že s Vestenickým futbalom som zažil veľa pekných momentov, a to najmä v časoch, keď bol štedro podporovaný zo strany firmy VEGUM. Môžem len menovať míľniky ako postup do druhej ligy, či vždy napäté zápasy s Prievidzou, kde bolo už pol hodinu pred výkopom na štadióne aj tisíc ľudí.

Pre mňa ako mladého futbalistu to boli krásne okamihy a neprekonateľné skúsenosti. Môj najkrajší zážitok prišiel pri premiére za A-mužstvo v tretej lige, keď som mal čerstvých 16 rokov. Hrali sme proti Bánovciam nad Bebravou a ja som po dlhom centri Branislava Bártu z pravej strany presne zakončil hlavou cez brániaceho hráča. Celé mužstvo najprv neverilo vlastným očiam. Za pár sekúnd sa už tešili so mnou. Bol to zároveň aj víťazný gól. Zvíťazili sme vtedy najtesnejšie – 1:0.

Patrik Papranec (bývalý hráč): “Ja nemám jednu, ale milión spomienok a keby som vypichol len jednu, nebolo by to fér. Vždy som mal okolo seba tých najlepších spoluhráčov a ľudí, ktorí sa o nás starali, alebo nám fandili. Vesteniciam prajem veľa úspešných sezón, stovky verných, spokojných fanúšikov a hráčov s vedením a realizačným tímom, pre ktorých bude cťou reprezentovať tento veľký klub. Mám ešte jeden tajný sen, a to zahrať si ešte tretiu ligu za ŠK VEGUM.

Jaroslav Masár(bývalý hráč a funkcionár klubu): “Ja si pamätám veľmi veľa vecí. Krásne spomínam na letné a zimné sústredenia v Kuneráde. Chata, ktorá tam bola, patrila gumárňam, a tie nám ju poskytovali za lepšiu cenu. V tých časoch sa nám podarilo vytvoriť mimoriadne kvalitné podmienky. Z hráčskych čias musím vyzdvihnúť zájazd do Francúzska. Ten náš klub vtedy dostal za výborné výsledky v sezóne 1976. Vtedy som práve prišiel do A-mužstva z dorastu. Pre všetkých hráčov, a obzvlášť nás mladých, to bol mimoriadny zážitok vycestovať niekam, kam to nebolo normálne povolené.”

Vladimír Ďuriš (bývalý hráč a prezident klubu): “Z posledných rokov boli najkrajšie vždy postupy. Najprv do piatej ligy a potom do štvrtej. Čerešničkou k tomu boli aj pohárové stretnutia s prvoligovými mužstvami zo Senice a Zlatých Moraviec. Tímy takéhoto kalibru sem prišli po veľmi dlhej dobe.”

Nikolas Švirik (odchovanec, bývalý hráč, tréner A-mužstva a v súčasnosti tréner U11): “Veľmi si cením obe postupové sezóny pri A-mužstve. Boli to pekné roky s dobrým kolektívom. Dokonca sa nám podarilo pritiahnuť fortunaligové mužstvá, čo nie je žiadna ľahká úloha. My sme to zvládli hneď v dvoch sezónach po sebe. Kým sme si však tieto stretnutia vybojovali, odohrali sme krásne a víťazné súboje s regionálnymi súpermi. Ligisti boli potom zaslúženou odmenou.”

Ondrej Kurín (bývalý mládežnícky hráč a posledný futbalista, ktorý sa po prestupe z Vesteníc dostal až na súpisku prvoligového klubu /AS Trenčín/): “V prvom rade by som chcel klubu pogratulovať k 70. výročiu a poďakovať sa všetkým, keďže aj na to krátke pôsobenie mám len tie najlepšie spomienky. Nie je ich síce veľa, no najmä by som chcel vyzdvihnúť bývalých spoluhráčov, funkcionárov, trénerov a všetkých ľudí, ktorí sú zapojení do chodu futbalu vo Vesteniciach. Ďakujem a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme na ihrisku. VEGUM!”

Martin Líška (odchovanec a kapitán mužstva v postupových sezónach 2017/2018 a 2018/2019): “Úprimne povedané, pôsobenie v Dolných Vesteniciach zostane navždy mojou srdcovou záležitosťou. S chalanmi sme vytvorili úžasný kolektív nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Túto skutočnosť nemožno vo futbale považovať za samozrejmosť a dovolím si tvrdiť, že tento náš súzvuk sa mnohokrát prejavil aj na ihrisku. Buď to bolo v podobe dobrého herného prejavu, alebo zisku troch bodov aj za nepriaznivého stavu. Vtedy som sa tešil na každý jeden tréning či zápas a nebral futbal len ako prácu, ale najmä ako zábavu.”

“Predvádzali sme peknú hru. Dvakrát sme postúpili do vyššej súťaže, plnili sa domáce tribúny a my sme fanúšikom prinášali radosť. Všetko do seba krásne zapadalo. Boli to skrátka naše roky. Aj preto pre mňa nie je jednoduché vybrať jeden najlepší zážitok z týchto čias, no myslím, že pre mňa najpamätnejším zostane zápas 1. kola Slovnaft Cupu proti Lehote pod Vtáčnikom. V 90. minúte sa mi podarilo vyrovnať z penalty na 3:3 a následne v rozstrele rozhodnúť o postupe.”

“Pamätám si, že som si loptu na biely bod postavil ako posledný. Vedomie, že celá ťarcha ďalšieho postupu, respektíve vypadnutia nášho tímu leží na mne, bola paralyzujúca. Do toho plné tribúny, nervozita, no najmä očakávania našich fanúšikov. Prežíval som vnútorný boj s emóciami. Chvalabohu, podarilo sa mi zachovať si chladnú hlavu a následne suverénnou jedenástkou posunúť náš tím do ďalšieho kola. To, čo nasledovalo potom, sa slovami opísať nedá, v tom momente sme sa snáď všetci ocitli vo futbalovom emocionálnom nebi. Na ten deň nikdy nezabudnem a navždy ostane jednou z mnohých pekných spomienok na moje pôsobenie v drese Dolných Vesteníc.”

Ľubomír Trtík (bývalý hráč a funkcionár klubu): “Pamätám si, keď koncom 90. rokov A-mužstvo postupovalo do tretej ligy. Vtedy som to sledoval ako fanúšik. Po poslednom zápase zvalili ľudia od radosti oplotenie, pretože išli oslavovať priamo na hraciu plochu s hráčmi. Našťastie, hneď potom sa začali budovať tribúny a nové oplotenie.”

“Keď sme prebrali vedenie klubu, ktorý bol až v troskách, bolo len snom hrať Slovnaft Cup a privítať doma fortunaligové mužstvo. Nám sa to neskôr podarilo hneď dvakrát a v predošlých kolách sme vždy zdolali kvalitných regionálnych rivalov ako Prievidzu či Lehotu pod Vtáčnikom.”

“Ale veľkým zážitkom bol aj skok Paľa Olejku do rieky. Keď ešte hrali mladší žiaci v tretej lige, trénoval ich práve on. Mužstvo mal veľmi mladé. Boli tam aj hráči, ktorí len začínali s futbalom. Prípravka vtedy nefungovala tak ako teraz. Dostávali sme všade veľké debakle a nemohli sme streliť súperom ani len gól. Paľo sa raz vyjadril, že keď jeho zverenci dajú prvý gól v súťaži, tak skočí do chladného potoka za štadiónom. Svoj sľub neskôr dodržal a existuje aj video.”

Michal Struhár (odchovanec a v súčasnosti hráč B-mužstva): “Začnem od mlada. Pamätám si na mládežnícke medzištátne zápasy, ktoré sa tu hrávali. Sám som potom natáčal majstrovské stretnutia tretej ligy. Byť súčasťou celého procesu mi dodávalo motiváciu navyše, pretože som sledoval všetkých tých hráčov, ktorí tu boli.

“Z hráčskeho pôsobenia nezabudnem na dorastenecký súboj s béčkom Trenčína. V tom tíme nastupovali aj hráči z áčka. Keď k nám prišli, mali za sebou dlhú sériu bez prehry. Jojo Kolenčík im vtedy strelil víťazný gól hlavou asi v 89. minúte. Pozápasové oslavy sa tiež pekne natiahli. Chodili sme aj po dedine a vyspevovali.”

“Taktiež rád spomínam na zápasy, ktoré som odohral v tretej lige. Veľmi pekný zážitok som si odniesol aj z prvého zápasu po mojom návrate z Nemecka. To už bolo v piatej lige, ale privítanie bolo krásne . Navyše, vždy som bol súčasťou dobrej partie.”

What's your reaction?
8Like