ROZHOVOR: TRÉNER DORASTU PAVOL OLEJKA O AKTUÁLNEJ SEZÓNE A JEHO HRÁČSKEJ A TRÉNERSKEJ KARIÉRE

Dnes oslavuje 40. narodeniny náš tréner dorastencov, Pavol Olejka. Aj pri tejto príležitosti sme sa rozhodli pripraviť rozhovor, kde sme sa porozprávali o aktuálnej sezóne dorastu a aj jeho trénerskej a hráčskej kariére.

V prom rade všetko najlepšie k narodeninám a môžeme začať.

Panuje spokojnosť s prebiehajúcou sezónou dorastencov?

Spokojní až tak nie sme, pretože sme si latku po jeseni postavili vysoko a niektorí možno čakali, že to teraz pôjde samé. Problém nastal trošku už v tej zimnej príprave, kde nás chodilo málo. To sa nám vrátilo hneď v tých prvých zápasoch, ktoré nám ukázali, že sa nedá žiť z toho, čo sa nahralo predtým. Čo sa týka aktuálnych výsledkov, chlapci sa sami nabudili. Vyhrali sme  v Holíči, potom doma prišla nešťastná prehra ale následne výborný ďalší výborný výkon v zápase s Kaniankou a u prvej Nemšovej sme remizovali a nechýbalo veľa aby sme tam zvítazili. Zrazu je tá psychika hráčov niekde inde a ostáva len dúfať, že im to vydrží a potvrdia to, keď prídu Lednické Rovne.

Aký bol pred sezónou cieľ, podarí sa ho ešte naplniť?

Cieľ sme chceli do 5. miesta. Tí chlapci na to majú a myslím si, že je to reálne.

Trénoval si aj žiakov, teraz dorast. S ktorým mužstvom sa ti pracovalo lepšie? 

Každá  kategória je špecifická. Možno týmto starrších chlapcom všetko stačí vysvetliť raz, pochopia tréningy skôr, ako tí menší, ale zas to nahrádzajú  pubertálnymi problémami alebo frajerkami. No u mňa je to jedno, či sú to mladší,  starší alebo dorast. Tá robota s deťmi je to najlepšie a cítim, že by som asi len s deťmi chcel robiť. Vychovávať niečo, čo sa nám potom vráti. Už len keď ma pozdravia na ulici, je to super pocit.Tímového ducha tréner Pavol Olejka dokázal aj v roku 2015, kedy po víťaznom zápase dodržal sľub a oslavne skočil do rieky.

Teraz vlastne vychovávaš hráčov pre „A“ mužstvo, chcel by si  raz vyskúšať viesť aj mužov, aj keby to nebolo práve tu?

Raz možno, ale ja takéto ciele nemám a ja sa vlastne ani neberiem, že som tréner. Ja sa hodnotím tak, že ma to baví, môžem sa venovať chlapcom aby nemuseli behať po krčmách a dať sa na  „zlé chodníčky“. Robím to ako koníček. Keď  to nebudem robiť ja, bude to robiť niekto iný, to je samozrejmosť. Pre mňa je teraz najväčšia motivácia naša kabína. Tá je neskutočná, od brankára až po posledného hráča. A aj ľudia čo mi pomáhajú, Rado Miko, Silvester Košík, urobili kus práce a chcem sa im poďakovať. No najmä kabína je zdravá a títo chlapci môžu poraziť kohokoľvek.

Spomenieš si na moment, kedy si bol maximálne hrdý na svojich zverencov?

Tak tých momentov je viac. Ja som hlavne šťastný, keď môžem prísť na tréning a byť s nimi. Ale ak by som mal vyzdvihnúť jeden zápas, bolo to posledné kolo na jeseň s Belušou. Paťo (Patrik Chrenko) dal  v 90. minúte rozhodujúci gól. Nehral nám vtedy brankár Tomáš Krajčovič  a útočník Nikolas Ďurík, čo sú dôležití hráči a naši chlapci aj tak porazili prvý tím tabuľky. Zabrali, chceli a dokázali to.

Trošku prejdime k tebe. Ako dlho  si už súčasť nášho klubu?

Od žiakov. Prešiel som si teda žiakov, dorast a potom som postúpil do „A“ mužstva. Vtedy tu bolo vynikajúce mužstvo. To sa hrala ešte divízia. Hrával som vtedy s veľkými futbalistami. Len to bola iná doba, my sme nemali počítače, nemali sme nič iné na zábavu, rozprávali sme na ulici a zrazu sa povedalo: „Poďme si dať futbal.“  Hrali sme, nie len tu, kde je to teraz organizované, ale aj sami od seba. V škole, vonku a potom aj na ihrisku.

Spomenieš si na najkrajší moment, ktorý si tu zažil?

Možno to bolo v roku 1999/2000, keď „A“ mužstvo postupovalo  do III. ligy a k tomu nám fabrika dala dokonca zájazd do Chorvátska. Takže tento postup. Vtedy tu boli skvelí futbalisti. Ročníky 1977 a 1978:  Palo Kytka, Drugda, Chrenko a bolo nás viac. Dokonca keď sme boli dorastenci, tak kde sme prišli Podbrezová, Bystrica, všetko sme vyhrávali. Taký sme boli silný ročník.

A najhorší moment z tejto futbalovej oblasti ?

Najviac ľúto mi bolo, keď sme vypadli z V. ligy. Nevyhrali sme vyše 50 zápasov. Skončil VEGUM ako sponzor, chytil sa toho Jojo, nikto mu nechcel pomôcť a futbal tu mal dokonca zaniknúť. Teraz sú tu zase zanietenci, ktorí všetko robia od nuly a je to už len vidieť na tej hracej ploche, že sa tu veci robia poriadne.

Na záver, čo by si poprial nášmu klubu do budúcna?

Poprial by som vedeniu a hlavne trénerovi Švirikovi,  aby stále dokázali svoj prácu zlepšiť. Nech môžeme stále napredovať. Vám všetkým samozrejme zdravie a udržanie tejto súdržnosti. Vtedy to všetko pôjde ako má.

V mene klubu ďakujeme a ešte raz všetko najlepšie k 40. narodeninám.

What's your reaction?
1Like