Zažili sme jeden z najkrajších zápasov za posledné roky. Navyše bol o to sladší z dôvodu, že už teraz vieme, aký ďalší pohárový zápas na nás čaká.
Reč je samozrejme o nedeľňajšom zápase Slovnaft Cupu, v ktorom sme po napínavom rozstrele porazili Lehotu pod Vtáčnikom. V stretnutí sme pritom prehrávali už 1:3 ale zásluhou gólov Dušana Bubláka a Martina Líšku dospel duel do rozstrelu zo značky pokutového kopu. V ňom sa šťastie priklonilo na našu stranu a vďaka 100% úspešnosti sme dosiahli želané víťazstvo.
Hlasy po zápase:
Bol záver zápasu o určitých taktických pokynoch alebo je to výsledok bojovnosti hráčov?
Tréner Nikolas Švirik: V závere sme prešli na dvoch útočníkov, čím sa zväčšila naša ofenzívna sila. Chalani išli na dno svojich síl, zabojovali a nakoniec sme dosiahli želaný vyrovnávajúci gól.
Ako prežívali hráči posledné momenty zápasu a následný penaltový rozstrel? Odpovedá Dominik Matiaško a Jozef Pagáč.
Dominik Matiaško: Samozrejme nervózne. Keďže už som bol dole z ihriska, hecoval som chalanov z lavičky. Našu penaltu v nadstavenom čase som ani nepozeral a takisto celý penaltový rozstrel som strávil za našou lavičkou, ležiaci s hlavou do zeme a zaťatými pastami. Jedinú, ktorú som jedným okom videl, bola tá ktorú Lubo chytil. A keď sme potvrdili našu výhru a dali sme rozhodujúcu penaltu, vypukla vo mne veľká vlna šťastia. Šprintoval som za chalanmi a veľmi sme si to užili.
Jozef Pagáč: Pri kontaktom góle Bublého na 2:3 som veril tomu, že sa podarí vyrovnať zápas. Dali sme hostí pod tlak a po nariadenej penalte v samom závere sa to aj podarilo. Penaltová lotéria bola najmä o šťastí, ktoré sa našťastie priklonilo na našu stranu. Neviem či som aj dýchal pri poslednej penalte, no potom keď zapadla lopta do siete vytryskol gejzír nefalšovanej radosti. Teraz sa všetci tešíme na Fortunaligistu
Ako chutí víťazstvo po takomto priebehu a akú dôležitosť dáva práve týmto dvom gólom Dušan Bublák?
Dušan Bublák: Po takomto priebehu chuti víťazstvo veľmi sladko. Myslím že sa ukázala veľká sila v mužstve a výborný kolektív, pretože len vtedy sa dá takýto nepriaznivý zápas dotiahnuť do víťazného konca a hlavne je to o to sladšie, že teraz privítame prvoligové mužstvo.
U mňa je každý gól dôležitý. Nerozlišujem to či bol rozhodujúci alebo nie. Dôležité je, že vyhrávame ako mužstvo to je pre mňa prvoradé.
Čo sa prehrávalo v hlave Martina Líšku počas penalty v nadstavenom čase a následne v poslednej sérii rozstrelu?
Martin Líška: V prvom rade si myslím, že táto penalta prišla zaslúžene. Gól na 3:2 nás dostal späť do zápasu a náš nasledovný tlak už len priniesol svoje ovocie. Bol som si vedomý, že je to posledná šanca na vyrovnanie a následný rozstrel, ktorý je potom, vo väčšine prípadov o väčšom šťastí. Aj keď som kopal už množstvo penált, pred touto som cítil výnimočne silný tlak. Vedomie, že každý jeden z vašich spoluhráčov nechal v tak vyrovnanom a náročnom zápase svoje maximum a rovnako tak, že vaši fanúšikovia do vás teraz vkladajú aj tú poslednú nádej, vás proste pod ten tlak dostane, či chcete alebo nie. Vždy mám dopredu premyslené, kam budem penaltu zahrávať, no teraz som premýšľal do poslednej chvíle a o to viac, že proti mne stál naozaj skúsený brankár. No povedal som si, že tomu tlaku nemôžem podľahnúť, že ide len o ďalšiu z množstva penált, a že ju jednoducho premením. V takýchto chvíľach si musíte veriť. A čo sa týka penalty v rozstrele, tam som prekvapivo už pod takým tlakom nebol. Boli sme vo výhode a teda v prípade, ak by som svoju penaltu aj nepremenil, rozstrel by pokračoval. K tomu však chvalabohu nedošlo. Treba však povedať, že zásluha na tomto vydretom víťazstve patrí každému jednému z tímu. V konečnom dôsledku sa zas a opäť potvrdilo, že futbal je kolektívny šport a pokiaľ do zápasu nastúpite s vedomím, že sa môžete spoľahnúť na svojich spoluhráčov, dokážete ako tím oveľa viac než ako jednotlivci.
